hudobnik, improvizator, multiinstrumentalista
Narodil som sa 11.5.1974 v hudobníckej rodine, takže už od ranného detstva mala hudba na mňa veľký vplyv . Keď som mal 15 rokov, začal som sa hudbou zaoberať aktívnejšie. Komponoval som svoje prvé skladby. V 18 rokoch som sa stal súčasťou art-rockovej kapely, kde som zostal až do svojich 23 rokov, kedy som sa opäť vrátil k svojej tvorbe a skomponoval som prvú hudbu do študentského filmu. Práca na filmovej hudbe ma natoľko zaujala, že som sa rozhodol, že tvorba filmovej hudby sa stane jedným z mojich hlavných hudobných smerovaní. Prvá rozsiahlejšia práca bola na filme slovenského režiséra Richarda Krivdu, do filmu Letí letí, všechno, co peří má. Neskôr som pracoval na rôznych väčších, či menších projektoch, na ktorých som pomaly získaval ďalšie skúsenosti. Onedlho prišla ponuka pracovať na filme režiséra Pavla Barabáša, Tatry - divočina zamrznutá v čase, ktorý v zapätí získal nejedno ocenenie na rôznych národných a medzinárodných festivaloch. Zaujímavá bola spolupráca s poľskou režisérkou, Aliciou Witkowskou, ktorá prebehla výlučne cestou internetu. Podobným spôsobom som spolupracoval na americkom filme The Aerialist. Krátko na to som pracoval na hudbe k filmu Juraja Jakubiska, Bathory, ktorá bola nominovaná na cenu Slnko v sieti, za najlepšiu slovenskú filmovú hudbu. Po dokončení projektu, prišla opäť ponuka na ozvučenie filmu Pavla Barabáša, Bhután – hľadanie šťastia. Spoločná práca s týmto režisérom nás oslovila natoľko, že následne vznikli ďalšie štyri filmy s mojou hudbou – Premeny Tatier, Slovensko, Tajomstvo podzemia, Ticho nad oblakmi a zatiaľ posledný spoločný projekt – Pygmejovia deti dzungle. Radosť mi v poslednom čase priniesla aj práca na hudbe k filmu R. Rajchla, Strážca divočiny.
Popri filmovej hudbe sa venujem intenzívnemu koncertovaniu, poriadaniu hudobných seminárov a spolupráci s rôznymi hudobníkmi, či umelcami v oblasti ostatných médií – divadlo ( o troch vilach), tanec (Zuna), pantomima, fotografia, cvičenie, meditácia, obrazy, či poézia.
Jedna z najzaujímavejších spoluprác bola s akrobatickým zoskupením Argolla, s ktorým som sme absolvovali mesačnú cestu a množstvo predstavení v Južnej Korei.
V poslednej dobe sa teším intenzívnejšej spolupráci so speváčkou a nádhernou bytosťou Eniesou, podľa ktorej som pomenoval aj svoje zaťiaľ najnovšie album. Táto spolupráca dostala pomenovanie Melme Arya, čo znamená v preklade Dážď lásky. Z ´dalších hudobníkov, s ktorými sa moja cesta prepletá, musím spomenúť aspoň Vojtecha Havla, Karla Babuljaka, Máriu Kmeťkovú, Valéra Mika , či Martina Orosa.
Mojou veľkou radosťou je tiež objavovanie zvukových možností rôznych známych aj neznámych hudobných nástrojov, väčšinou etnického pôvodu. No nezostanú vynechané ani PET flašky, či rôzny iný materiál a predmety, ktoré na prvý pohľad s hudbou nič spoločné nemajú.
Hudbu nechávam plynúť a nesnažím sa ju znásilňovať do podoby nejakého konkrétneho žánru. Hudba je pre mňa životným štýlom. Jej pre
Neviem, akým smerom sa bude moja hudba ďalej vyvíjať, ale viem, že na mňa stále čaká nesmierne množstvo tajomstiev, ktoré hudba v sebe ukrýva...
